Ako sa EÚ snaží regulovať internet

V dnešnom svete je internet jednou z hlavných hybných síl spoločenských zmien. Podľa návrhu je internet otvorený, globálny a nezávislý od tradičných regulačných hraníc.

Kvôli jeho globálnej povahe nie sú národné vlády dostatočne vybavené na adekvátnu reguláciu internetu. Ale, samozrejme, je nerozumné (a nebezpečné) nechať online aktivity bežať bez nejakej regulácie.

Európska únia (EÚ) je jedným z najvýznamnejších prispievateľov k regulácii internetu. Pozrime sa späť na predchádzajúce pokusy EÚ priniesť určitú reguláciu do online sveta a ako budú formovať internet.

1. Nariadenie o otvorenom prístupe k internetu

The Nariadenie o otvorenom prístupe k internetu nadobudol účinnosť v apríli 2016 a bol aktualizovaný v júni 2020. Toto nariadenie zaviedlo práva jednotlivých európskych občanov na spravodlivý prístup k internetovému obsahu a službám podľa vlastného výberu.

Poskytovateľom internetových služieb tiež nariadil, aby uplatňovali zásadu nediskriminačného riadenia internetovej prevádzky. Okrem zriedkavých okolností nebolo poskytovateľom internetových služieb dovolené obmedzovať alebo obmedzovať internetový prenos zákazníkov z EÚ.

2. Všeobecné nariadenie o ochrane údajov

The Všeobecné nariadenie o ochrane údajov, alebo GDPR, nadobudol účinnosť v máji 2018. Ide o široký zákon, ktorý dáva občanom EÚ významnú kontrolu nad ich údajmi. Stanovuje usmernenia na ochranu, uchovávanie a prenos údajov občanov EÚ.

Toto nariadenie rozširuje definíciu osobných údajov a nariaďuje, aby spoločnosti získali užívateľské oprávnenie pred zdieľaním údajov s tretími stranami. Vyžaduje tiež, aby internetové podniky spolupracovali s akoukoľvek žiadosťou občana EÚ o vymazanie alebo aktualizáciu nepresných údajov. Musia tiež informovať používateľov do 72 hodín o akomkoľvek porušení údajov.

Máme podrobné vysvetlenie GDPR a jeho dôsledkov, a tiež sme vysvetlili ako vám GDPR môže pomôcť identifikovať škodlivé stránky.

3. Zákon o digitálnych trhoch

The Zákon o digitálnom trhu, alebo DMA, je navrhovaná legislatíva, ktorá sa priamo zameriava na veľké technologické spoločnosti alebo „vrátnikov“. Dotkne sa to len spoločností v hodnote viac ako 75 miliárd eur a minimálne 45 miliónov používateľov mesačne.

Táto legislatíva je pokusom udržať na uzde veľké technologické spoločnosti, ktoré rozvíjajú monopolnú silu a sprievodné obmedzenia používateľskej skúsenosti. Zákon obsahuje približne 20 pravidiel, ktoré sa zameriavajú na vnímané protikonkurenčné správanie týchto firiem. Spoločnosti by boli sankcionované za nedodržanie pokút až do výšky 10 % ich celosvetových príjmov.

DMA má veľké dôsledky pre Big Tech. Napríklad, ak návrh zákona prejde, bude to poveriť spoločnosť Apple, aby otvorila App Store pre alternatívne platobné aplikácie, alebo bude riskovať pokutu. Chatovacie aplikácie, ako sú WhatsApp, Facebook Messenger a iMessage, by museli byť interoperabilné medzi sebou a s konkurentmi.

Spoločnosť Google by tiež musela ponúkať alternatívy k svojim vlastným službám na smartfónoch so systémom Android a spoločnosť Apple bude musieť používateľom systému iOS umožniť vymazať Safari a ďalšie proprietárne aplikácie a služby.

4. Zákon o digitálnych službách

The Zákon o digitálnych službách, alebo DSA, je sesterským zákonom DMA a je to nariadenie, ktoré sa špeciálne zameriava na online platformy. Online platformy sa rozrástli na veľké spoločné miesta, kde sa stretávajú nápady, novinky a výmena tovarov a služieb.

Ale každá z týchto platforiem má iné pravidlá riadenia a záhadné algoritmy, vďaka čomu sú používatelia vystavení každému ich rozmaru. Účelom zákona o digitálnych službách je jasne stanoviť práva používateľov a povinnosti online platforiem.

Podobne ako v prípade DMA, väčšie organizácie budú mať v rámci DSA viac povinností. Najväčšie spoločnosti ako Meta a Google, ktoré majú najmenej 45 miliónov používateľov v EÚ, by boli najviac kontrolované.

Zákon o digitálnych službách ustanoví celoeurópske predpisy pre fungovanie sociálnych sietí a trhovísk. Patria sem smernice o reklame a nariadenia o predaji nelegálneho tovaru alebo služieb na online trhoch. Podľa DSA sa od veľkých online platforiem vyžaduje, aby poskytovali aspoň jeden hodnotiaci systém založený na algoritme, ktorý nie je založený na profilovaní.

Najdôležitejšie je, že DSA bude vyžadovať veľké online platformy ako Facebook a Instagram, aby boli ich algoritmy pre používateľov transparentné. Zakáže tiež „temné vzory“ alebo manipulatívne rozhrania, ktoré majú ovplyvniť rozhodnutia používateľov.

Potenciálny vplyv nariadení EÚ

Teraz, keď sme si prešli zákonnosť, je tu jedna dôležitá otázka, ktorú treba zodpovedať. Ako by sme mali očakávať, že tieto zákony pretvoria internetový priestor?

1. Lepšia ochrana údajov pre spotrebiteľov online

Keďže internetové spoločnosti naďalej zaobchádzajú s používateľmi ako s produktmi na predaj najvyššej ponuke, súkromie údajov zostáva nepolapiteľným cieľom.

Okrem dodržiavania zákonov EÚ v Európe môžu byť spoločnosti nútené ponúkať používateľom na celom svete práva na údaje požadované politikou. Aspoň kvôli jednoduchosti či jednotnosti.

Podľa BBCApple tvrdí, že ustanovenia v DMA vytvoria pre používateľov problémy so súkromím a bezpečnosťou. Aj keď to nie je úplne neopodstatnené, je to očakávaná odpoveď. Úplné prijatie však môže ušetriť náklady a zefektívniť dodržiavanie predpisov zo strany spoločností, pretože nebudú musieť upravovať požiadavky na ochranu osobných údajov podľa regiónu.

To znamená, že používatelia mimo Európy by mohli využívať ochranu údajov, ktorú poskytujú zákony EÚ.

2. Zvýšená interoperabilita

Podľa DMA sa vyžaduje, aby nezávislé aplikácie a služby boli interoperabilné. Tým sa efektívne vyrovnávajú podmienky pre veľké a malé platformy, čo je dobrá vec.

Existujú však skutočné bezpečnostné obavy ako napr oslabené šifrovanie, čo by mohlo ohroziť súkromie používateľov a urobiť úsilie EÚ kontraproduktívne.

3. Potenciál pre cenzúru

Napokon, tieto nariadenia môžu obmedziť potenciál rastu technologických spoločností, najmä tých európskych. Pridané nariadenia ich môžu znevýhodniť voči spoločnostiam mimo EÚ. S pribúdajúcimi nariadeniami EÚ o obsahu môžu byť internetové spoločnosti nútené cenzurovať obsah pre svojich európskych používateľov.

Mal by byť internet kontrolovaný?

Keďže sa internet stal väčšou súčasťou našich životov, vlády si uvedomujú obrovskú silu, ktorú internetové spoločnosti nazhromaždili. Umožnenie monopolu na takýto životne dôležitý spoločenský nástroj je nezdravé, a preto je úsilie EÚ rozhodujúcim krokom k zachovaniu spravodlivej hospodárskej súťaže a suverenity používateľov pri napredovaní internetu.

Kto vlastní internet?

Prečítajte si ďalej

O autorovi