Distribúcie GNU/Linux potrebujú počas inštalácie zavádzače. Tieto zavádzače sú zodpovedné za načítanie systémových súborov, ktoré sa spustia pri inštalácii akejkoľvek distribúcie GNU/Linux. Ak vyvíjate akúkoľvek distribúciu GNU/Linux, možno budete musieť pracovať s bootloadermi, aby si ju používatelia mohli nainštalovať do svojich systémov.
Jedným z takýchto bootloaderov je Syslinux. Existuje niekoľko typov Syslinuxu, z ktorých každý je určený pre špecifický súborový systém. Tu je všetko, čo potrebujete vedieť o zavádzačoch Syslinux, vrátane toho, ako ich nainštalovať.
1. SYSLINUX
SYSLINUX je variant Syslinuxu pre súborové systémy FAT. Toto je tiež najstarší typ zavádzača Syslinux. Podporuje súborové systémy FAT12, FAT16 a FAT32. Ak používate Windows alebo DOS, SYSLINUX je ten, ktorý by ste si mali zvoliť.
Štruktúra systému SYSLINUX
Ak si stiahnete SYSLINUX pomocou zrkadlové odkazy, získate komprimovaný archív. Keď otvoríte tento priečinok, uvidíte bios adresár vnútri. Pod týmto priečinkom sa nachádzajú mbr a jadro adresárov.
Vo fáze zavádzacieho sektora disku potrebujete mbr.bin súbor nachádzajúci sa v /bios/mbr adresár. Vnútri /bios/core adresár, môžete vidieť ldlinux.sys súbor, ktorý je základným súborom systému SYSLINUX.
ldlinux.sys potrebuje ldlinux.c32 súbor do práce. preto ldlinux.c32 a ldlinux.sys musí byť v rovnakom adresári.
Ostatné súbory musia byť tiež v aktuálnej ceste k adresáru alebo v podadresároch aktuálnej cesty k adresáru. Môžete sa pozrieť na syslinux.cfg konfiguračný súbor pre toto. Musí byť v aktuálnej ceste k adresáru a tento súbor si budete musieť vytvoriť sami.
Voliteľne môžete nájsť doplnky, súbory pomocníka a ďalšie konfiguračné súbory v nadradenom adresári.
Inštalácia SYSLINUXu
Umiestnenie inštalačných súborov SYSLINUX podľa systémov môžete vidieť v tabuľke nižšie:
| Windows | Linux | DOS |
|---|---|---|
|
|
|
Predvolené príkazy, ktoré môžete použiť na inštaláciu SYSLINUXu na disk, sú nasledovné:
# Pre 32-bitový Windows s DOSom
syslinux -m -a -d <adresár><oddiel># Pre 64-bitový systém Windows
syslinux64 -m -a -d <adresár><oddiel>
# Pre Linux
syslinux -i <oddiel>
2. EXTLINUX
Zavádzač EXTLINUX podporuje súborové systémy ext2, ext3, ext4, btrfs, FAT12, FAT16, FAT32, NTFS, XFS, HFS a UFS. Pracovná logika a súborovú štruktúru EXTLINUX je presne to isté ako SYSLINUX. Je len pokročilejší z hľadiska podpory súborového systému a má niekoľko ďalších funkcií.
EXTLINUX je dobrá voľba, ak chcete nainštalovať jadro GNU/Linux na vašom počítači. Najprv môžete nainštalovať EXTLINUX a okamžite umiestniť jadro GNU/Linux na túto oblasť.
Ďalšie podrobnosti, ktoré by ste mali vedieť, EXTLINUX je dostupný od verzie 3.00 Syslinuxu. Tí, ktorí používajú rôzne verzie, by tiež mali vedieť, že do EXTLINUXu prišla podpora ext4, btrfs, FAT12, FAT16 a FAT32 vo verzii 4.00 podpora NTFS vo verzii 4.05, podpora XFS vo verzii 5.00 a podpora UFS s HFS vo verzii 5.00.
Štruktúra EXTLINUX
Rovnako ako SYSLINUX je základným súborom EXTLINUX ldlinux.sys. Pravidlá špecifikované v SYSLINUX týkajúce sa adresára základného súboru platia aj tu. Na rozdiel od SYSLINUXu je konfiguračný súbor pre EXTLINUX extlinux.conf.
Inštalácia EXTLINUX
Ak ste si stiahli najnovšiu verziu Syslinuxu, inštalačný súbor nájdete v /bios/extlinux priečinok. Tento súbor môžete použiť s určitými možnosťami príkazového riadka.
Na inštaláciu bootloadera môžete použiť nasledujúci príkaz:
extlinux --install <aktuálny-adresár-cesta>
Ďalšie parametre, ktoré môžete použiť, sú:
# Ak chcete aktualizovať nainštalovaný zväzok
extlinx --aktualizácia <aktuálny-adresár-cesta># Inštalácia na oddiel RAID
extlinux --raid --install <aktuálny-adresár-cesta>
# Aktualizácia nainštalovaného oddielu RAID
extlinux --once /initrd.img root=/dev/sda0 initrd=initrd.img vga=794 /boot/extlinux
V EXTLINUX môžete jednoducho vykonať akúkoľvek počiatočnú špecifikáciu z príkazového riadku. Tento systém sa nazýva Vektor pomocných údajov (ADV). Ako ho použiť, môžete vidieť v nasledujúcich príkladoch:
# Príklad --raz použitie
extlinux --once /initrd.img root=/dev/sda0 initrd=initrd.img vga=794 /boot/extlinux# Vykonala sa jediná počiatočná špecifikácia a tento stav chcete odstrániť
extlinux --clear-once <aktuálny-adresár-cesta>
# Ak je EXTLINUX nainštalovaný na oddiele RAID-1 (odporúčané), musíte resetovať ADV, aby ste vymazali počiatočnú špecifikáciu
extlinux --reset-adv <aktuálny-adresár-cesta>
Niektoré funkcie EXTLINUX
Na rozdiel od SYSLINUXu má EXTLINUX prístup k akémukoľvek adresáru na úložnej jednotke. Pomenovanie adresárových ciest je rovnaké ako v GNU/Linux. Ak neexistuje "/", EXTLINUX používa aktuálny adresár. Môžete použiť cestu k adresáru s dĺžkou až 511 znakov.
EXTLINUX tiež podporuje aliasy. Tieto aliasy by ste však nemali uchovávať príliš dlho, pretože sa môžete zaseknúť v bloku cesty. Keď používate aliasy, stačí pomenovať adresáre typu Linux.
3. ISOLINUX
Ak sa chystáte používať Syslinux pre disky CD a DVD, mali by ste poznať ISOLINUX. Ale v súčasnosti sú USB rozšírenejšie ako CD a DVD. Preto je využitie ISOLINUXu menšie ako u iných typov Syslinuxu.
Čo potrebujete na inštaláciu ISOLINUX
Ak chcete nainštalovať ISOLINUX, musíte si najprv stiahnuť Syslinux. Na inštaláciu ISOLINUXu budete potrebovať softvér, ako je napaľovačka diskov CD alebo DVD. Ak sa chystáte používať disky DVD, napaľovačka DVD musí podporovať vytváranie zavádzacích diskov. Všimnite si, že ak ISOLINUX napálite na neprepisovateľné CD alebo DVD, možno nebudete môcť svoje CD znova použiť. Preto má zmysel použiť na to prepisovateľné CD.
Štruktúra ISOLINUX
The jadro adresár ukladá isolinux.bin súbor. Ak sa chystáte vytvoriť obrázok, potrebujete tiež boot.kat súbor.
Aktuálny adresár musí obsahovať konfiguračné súbory ISOLINUX, a to isolinux.cfg alebo syslinux.cfg. Tento súbor sa nevytvára ani nekopíruje počas procesu inštalácie, takže potrebné úpravy musíte vykonať manuálne. Ak sa tento súbor nenájde, ISOLINUX sa pokúsi otvoriť obrázok s názvom Linux bez parametrov a zobrazí chybu, že obrázok sa nepodarilo nájsť.
ISOLINUX vs. mkisofs
Na vytvorenie obrazu CD ISOLINUX môžete použiť program mkisofs. Uistite sa, že používate najnovšiu stabilnú verziu pomôcky.
Príklad použitia mkisofs je nasledujúci:
mkisofs -o <iso-image-to-create> -b <aktuálny-adresár>/isolinux.bin -c <aktuálny-adresár>/boot.cat -no-emul-boot -boot-load-size 4 -boot-info-table <adresár-súborov-a-adresár, ktorý sa má vložiť do obrazu>
Ako je zrejmé, vyššie uvedený príkaz nemusíte používať tak, ako je. Tieto parametre môžete použiť aj samostatne.
Pomenovanie súborov podporované systémom ISOLINUX
V ISOLINUX sú oddeľujúce znaky v adresárových cestách vo formáte UNIX a používajú sa lomítko (/) charakter. Slobodný / označuje aktuálny adresár ISOLINUX. V ISOLINUX musia mať cesty k adresárom maximálne 255 znakov. Používa iba pomenovanie súboru ISO 9660 a je potrebné použiť úroveň jedna (8,3 znakov) alebo úroveň dva (31 znakov) normy ISO 9660.
Okrem toho by ste mali mať na pamäti niekoľko vecí:
- Samostatné súbory ISOLINUX, typ s medzerami, logický blok a podporovaná veľkosť sektorov je iba 2048 bajtov
- Keď pripájate obraz nainštalovaný ISOLINUX v GNU/Linux, musíte pridať súbor norock, nojoliet atribútom -o parameter do príkaz mount
- Ak má počítač problémy s otvorením ISOLINUX, použite isolinux-debug.bin namiesto isolinux.bin pri inštalácii ISOLINUX. Týmto spôsobom môžete vidieť chybové hlásenia.
ISOLINUX pre pevné disky
ISOLINUX podporuje viacero obrazov ISO od verzie 3.72. Môžete použiť izohybrid nástroj na vytvorenie viacerých obrazov ISO z obrazu CD alebo DVD s nainštalovaným systémom ISOLINUX.
Jeho použitie je nasledovné:
izohybrid <názov-súboru s obrázkom>
Pri tomto procese sa však veľkosť súboru obrázka zväčší v priemere o 1 MB.
4. PXELINUX
PXELINUX je typ Syslinuxu, ktorý sa používa na načítanie operačného systému zo servera TFTP. Je určený pre pracovné stanice, ktoré fungujú bez diskového zväzku. Pomáha pri inštalácii sieťového adaptéra PXE (Pre Execution Environment) zo servera pomocou protokolov BOOTP alebo TFTP s DHCP.
Ak chcete používať PXELINUX, potrebujete server BOOTP alebo TFTP a zavádzací počítač z inej siete alebo virtualizačného softvéru.
Štruktúra Pxelinuxu
V adresári servera BOOTP alebo TFTP, súbor jadra pxelinux.0 musí byť umiestnený v koreňovom adresári. Ak ste si stiahli najnovšiu verziu, tento súbor je in /bios/core. Tiež konfiguračný súbor PXELINUX je pxelinux.cfg. V aktuálnom adresári môžete nájsť voliteľné doplnky, súbory pomocníka, obrázky a ďalšie konfiguračné súbory.
Typ zavádzača Syslinux závisí od vašich cieľov
Aby ste mohli používať svoju distribúciu GNU/Linux na iných zariadeniach a pohodlne ju nosiť so sebou, potrebujete bootloader. Syslinux je len jedným z týchto zavádzačov. Môžete si vybrať jednu z odrôd Syslinux v závislosti od zamýšľaného prípadu použitia a cieľového prostredia.
Okrem toho sa tieto typy Syslinuxu budú líšiť v závislosti od toho, kam a ako presuniete svoju distribúciu GNU/Linux alebo jadro. Okrem Syslinuxu môžete ako alternatívu použiť aj iné bootloadery.
